Konečne prišiel čas kedy som usúdila, že pri zhrnutí roku v USA sa nerozplačem :) Takže rada by som napísala o tom aké to bolo a prečo...
Ak patríte medzi ľudí, ktorí ešte len uvažujú či ísť alebo nie, mám pre vás jednu radu. Prestaňte uvažovať, nebuďte leniví a choďte! Stojí to za to.
A teraz k zhrnutiu... Prvé dva mesiace boli najhoršie. Na jednej strane odlúčenie od všetkého čo ste kedy poznali, pocit, že som sama a návrat je predsa TAAAK ďaleko. K tomu všetkému ale aj rodina, ktorá mi skrátka nesadla a osobne by som ich nazvala netolerantnými blbcami, ktorí si exchange studenta nezaslúžia (hovorím aj preto, že som počula o skúsenostiach ich bývalých exchange studentov). Každopádne také rodiny sa nájdu a nemáte šancu sa im vyhnúť. No ak sa do takej rodiny dostanete, vždy sa dá vymeniť po dohode s agentúrou. U mňa to bol ešte menší problém keďže táto rodina bola len "welcome" a ja som sa mala sťahovať hneď ako nájdu niekoho iného.
Po presťahovaní to bolo úžasné. Väčšina času s novou rodinou bola prechádzka ružovou záhradou. Zažila som klasické americké veci ako "thanksgiving", "black friday shopping" alebo "easter egg hunt". Zapájali ma do aktivít a brali ma ako súčasť rodiny odo dňa kedy som prišla. Boli to pohoďáci čo sa dá vidieť už na tom, že prvý večer nám tatko poradil, nech si ideme z poľa nakradnúť kukuricu a na Halloweena ju možeme hádzať ľuďom na dvere. Povahovo sú všetci z nich za každú srandu a ak sa niekto zraní, nerobia z toho takú veľkú vedu ako napríklad moja mama :D "pre boha už to v živote nerob!"... skor také ako "ty si teda nemehlo".. ak viete čo myslím.
Oslava nového roka bola zaujímavá. Ako som už povedala, sú pohoďáci, tatko je večný teenager a rodičia chápali, že decká na Silvestra pijú. Nakúpil nám pivo a nejaké Mike´s hard Lemonade a večer sme strávili v kuchyni pri stole, popíjajúc, smejúc sa.. hrali sme Wii a tatkovi dokonca nevadila prítomnosť trávy (prečo by aj, však?- ak to nehulíme každý deň, nemá s tým problém).
Neviem si predstaviť odchod už po pol roku. Rozhodne by mi bolo málo. Takže som rada, že som ostala. Pre budúcich exchange studentov jedna malá rada- nedovoľte aby chalan/ baba vášho host súrodenta ho/ju podvádzala s vami. To je jediná vec, ktorá kazila druhý polrok lebo to pridávalo nervozitu a takisto strach z odchodu. Ak vynechám takúto komplikáciu, bola to ďalšia prechádzka ružovou záhradou.
Keď sa oteplilo, rodinka sa postarala o to aby som navštívila zábavný park, nejaké miestne prírodné úkazy, sesternicinu svadbu, rozne oslavy, narodeniny, prom.. Každá akcia, ktorá bola (poväčšine mimo školy), bola som na nej.
-> Za tých 8 mesiacov, ktoré som strávila s nimi ma každý z ich rodiny bral ako jasnú súčasť (tatko ma stále rozmaznáva tým, že mi kupuje strašne veľa vecí a odpúšťa kopu blbostí) a ja keď doma hovorím o nich, hovorím o nich ako o "mame, tatkovi, seste, bratoch, babke..." Síce to mýli mojich domácich kamarátov ale whatever :)
-> Stretla som nespočetné množstvo nových ľudí a získala zopár kamarátov, u ktorých som si istá, že to je na celý život (viď- Tyler)
-> Zmenila som sa. Niekedy myslím že k horšiemu, inokedy k lepšiemu ale zmenila som sa a rozhodne som viac dospela. Už sa toľko nespolieham na pomoc iných, osamostatnila som sa (čo tuším niekedy ľutujú moji rodičia). Už sa toľko nebojím rozprávať s ľuďmi, na druhej strane mi neochotní, pomalí ľudia lezú na nervy
-> Naučila som sa jazyk. Čo je vlastne v tomto prípade taký vedľajší účinok no rozhodne sa to zíde.
A zo všetkého najviac- získala som v Amerike domov, s ľuďmi, ktorích milujem a dovoľujem si povedať, že aj oni zbožňujú mňa. Skrátka sa mi teraz sakra zväčšina rodina aj keď kamarátov som tam našla asi len 5. No ako vravím- rodina je obrovská
moj denník z USA možete prečítať TU


